Počas plánovania cesty sme museli najprv vyriešiť dopravu. Keďže som nemala chuť šoférovať auto 1400 kilometrov, hľadali sme spôsob ako sa sem dopraviť. Aby sme to mali trocha komplikovanejšie, termín pobytu sme zvolili od nedele do nedele, čo je posun oproti štandardu od soboty do soboty iba jeden deň. Keďže sme mimo hlavnej sezóny, s ubytovaním posunutým o jeden deň problém nebol, to nám kolegovia z Ischie zaistili. Nasledovalo zabezpečiť letenky a tu sme zistili, že zohnať lietadlo nebude jednoduché, lebo v nedeľu z okolia Bratislavy a Viedne do Neapola nič nelieta.
Tak sme sa rozhodli nakombinovať taliansku železnicu a letenky sme si rezervovali len do Ríma – Fiumicino. Našťastie z letiska ide priamo vlak na hlavnú stanicu do Ríma – Termini, odkiaľ sa už dá chytiť vlak, dokonca priamy spoj do Neapola. Ďalšou výhodou je, že po zaevidovaní sa na stránkach talianskej železničnej spoločnosti sa dajú lístky kúpiť dopredu priamo z pohodlia obývačky a tak odpadá strach, či po príchode stihnete všetko vybaviť na mieste a pokračovať v ďalšej ceste.
Let našťastie prebehol hladko, dokonca sme prežili aj čakanie na batožinu, čo bol priam heroický výkon. Po takmer ¾ hodine sa začali naše batohy objavovať v spleti zákrut vodiaceho pásu a tak sme mohli vyraziť hľadať vlakovú stanicu. Miestnou lokálkou (ako jej domáci hovoria) sa dostaneme do centra Ríma na hlavnú železničnú stanicu Termini. Na celom letisku sme našli iba 2 tabuľky poukazujúce kadiaľ ísť, ale v podstate stačilo len sledovať dav.
Pri nastupovaní na miestnu lokálku sa nám podarilo aj trafiť správnu stranu nástupišťa na ktorej vlak otvoril dvere pre nastupovanie. Nie jedna rodinka obiehala celý vlak, aby doň mohli nastúpiť. Cesta netrvala dlho. Do centra na hlavnú stanicu Termini sme dorazili za necelých 40 minút. Prekvapilo ma, že ani domáci si netrúfli nastúpiť bez lístka. Poctivo si pred nastúpením štikali zakúpené lístky v automate, až potom nastúpili. Trocha nám tým spôsobili menší stres, lebo naše elektronické lístky ( formát A4 ) sa do štikátka nevmestili.
Nakoniec sme sa dozvedeli, že elektronické lístky, keďže už majú uvedené číslo vlaku a čas odchodu sa nemusia označovať. Je to výhoda a aj nevýhoda. Ak by ste stíhali, nedajú sa použiť na skorší vlak, naopak na neskorší vlak (odchod max. 4 hodiny po pôvodnom) sa použiť dajú.
Vlakom z Ríma do Neapola
Po príchode na vlakovú stanicu Terminy v Ríme sme na tabuli odchodov (bola tuším väčšia ako tabula odletov a príletov na Viedenskom letisku) našli nástupište pre náš vlak (24/24) idúci priamo do Neapolu. Vôbec ma neprekvapilo, že náš vozeň č.8 bol predposledný a tak sme takmer zabudli načo sme tam išli, kým sme k nemu dorazili. Zato interiér, že naše I. triedy by sa pred touto II. triedou mohli pokojne schovať. Trošku sa im približujú naše EC vlaky. Štandardom II. triedy je sedenie po štyroch (dve a dve miesta proti sebe) a rozkladací stolček uprostred. Pripojenie na elektrinu, za poplatok Wifi a čašník roznášajúci občerstvenie a noviny. Tak neviem, čo by na nás čakalo v I. triede.
Cesta z Ríma do Neapola prebehla rýchlo, pri vjazde do tunelov až prirýchlo, nakoľko z tej rýchlosti zaliehalo v ušiach. Na vlakovej stanici v Neapole nás už čakal náš osobný šofér s mojim menom na tabuľke, ktorý nás odviezol do prístavu. Tá cesta autom bola desivá. Kadiaľ išiel a najmä ako išiel to by som nepriala ani najhoršiemu nepriateľovi. Taká vďačná, že som mohla vystúpiť som už dávno nebola. To som bohužiaľ ešte nevedela, čo ma čaká na Ischii. V prístave nám šofér pomohol s vecami pri nastupovaní na trajekt a ani som nestihla stíšiť tep a sme na mori.
Loďou z Neapola na ostrov Ischia
Plavba trajektom prebehla bez najmenších problémov, vďaka krásnemu počasiu sme si ju dokonca vychutnali na hornej otvorenej palube a tak sa nám postupne naskytol nádherný pohľad na vojenskú bojovú loď, zaoceánske parníky, Neapolský prístav. Postupným vzďaľovaním od pevniny sa otváral pohľad na celý Neapol a Neapolský záliv až nakoniec spoza prístavných žeriavov vykukol aj spiaci obor Vezuv. Ovtedy nás sprevádzal na všetkých našich cestách, podobne ako Eiffelová veža v Paríži. Vidieť ho bolo takmer odvšadiaľ, stačilo len správne otočiť hlavu.
Ako sme sa blížili k Ischii, vzdialená je zhruba 33km od Neapolu, postupne sme mali možnosť si prezrieť viac či menej zblízka aj jej susediace ostrovy. Na severovýchode ostrov Procida, miesto plné vegetácie a rozkvitnutých stromov, známy ako „ostrov citrónov“ a ostrov Vivara, prírodná pamiatka, na ktorú je vstup turistom zakázaný. Na juhu majestátny ostrov Capri, ktorý z diaľky pripomína sochu z Veľkonočných ostrovov je mnohými považovaný za ôsmy div sveta.
Po vyskúšaní všetkých možných spôsobov dopravy (auto, lietadlo, vlak, loď) sme šťastlivo dorazili do miesta nášho pobytu a môžeme sa tešiť na skvelý týždeň dovolenky.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára