Čo ale pre mňa bude zážitok, ktorý si z ostrova Ischia odnesiem, okrem prekrásnej prírody, malebných zákutí a uličiek, je zážitok z cestovania verejnou hromadnou dopravou a ich „diaľnica“ – resp. cesta, ktorú oni hrdo nazývajú diaľnica, ale u nás by z 90% nespĺňala štandard ciest II. triedy a dokonca ani III. triedy. Diaľnica má „neuveriteľných“ 35 km a vedie po obvode celého ostrova. A musím povedať, že byť šoférom na Ischii, to chce uzavrieť poistku ako hrom. Ostrovania sú šoféri vynikajúci, ale môžu byť aj najlepší, na ceste sa jednoducho nevyhnú škrabancom. Cesty sú miestami široké tak na osobné auto a aj to z ohnutými spätnými zrkadlami a oni po nich jazdia autobusmi. Proste si šofér autobusu do zákruty zatrúbi a keď nikto neodpovie ide. Prinajhoršom sa cúva, kým nie sú schopní sa s odstupom na hrúbku vlasu jeden druhému vyhnúť . A ako sa hovorí, že najmä južania sú strašne uponáhľaní, hektický – pri doprave sú ohľaduplní, trpezliví. Veď oni to na rovnom a prázdnom úseku doženú . Každé auto je obité, o chýbajúcich spätných zrkadlách ani nehovorím, ale to zodpovedá šírke ciest. A viete z akých dvoch dôvodov môže vzniknúť na Ischii zápcha? Začalo sa vyučovanie a deti nie sú naučené chodiť peši, takže rodičia ich vozia do školy a druhý dôvod – stretli sa dvaja známi, ktorí sa už dlhšie nevideli a majú si toho veľa povedať. A tak sedia a rozprávajú sa. A ostatní vodiči poctivo čakajú, veď čo keby sa to nabudúce stalo nim?
A ešte verejná doprava – zabezpečujú ju dve hlavné linky CD (circolare destra) – ktorá obchádza ostrov z prístavu Ischia smerom doprava a CS (circolare sinistra) – ktorá obchádza ostrov z prístavu Ischia smerom doľava. Autobusy jazdia po hlavnej ceste – diaľnici a odchádzajú zhruba každých 10-15 minút počas dňa a každých 30 minút vo večerných hodinách. Zastávky sú rozmiestnené zhruba po 500m a väčšina je vybavená elektrickými tabuľami, ktoré by mali informovať o jednotlivých linkách. Tabule sme videli, ale priznám sa, že si nepamätám jedinú, ktorá by fungovala . Zastavovanie funguje vyslovene iba na zvukový signál – pípnutie, alebo zamávanie rukou, ak chce človek nastúpiť. Ak však nestihnete pípnuť pred vystúpením, osobne by som povedala, že sa nič nedeje – autobus bude mať ďalšiu zastávku približne o 500m – hold sa trošku prejdete – ale keďže nie ste Talian, to určite zvládnete . A aby sa týmto dvom linkám nezamotala hlava, dopravu a zachádzky do menších dediniek zabezpečujú linky s číselným označením 1 až 16. Avšak cestovať verejnou dopravou chce riadnu dávku odvahy a kto dodnes nadával na MHD v Bratislave alebo inom väčšom meste – po tomto zážitku bude ten najšťastnejší človek, ak si bude môcť sadnúť do trolejbusu a električky bude za ich pohodlnosť velebiť.
A ešte verejná doprava – zabezpečujú ju dve hlavné linky CD (circolare destra) – ktorá obchádza ostrov z prístavu Ischia smerom doprava a CS (circolare sinistra) – ktorá obchádza ostrov z prístavu Ischia smerom doľava. Autobusy jazdia po hlavnej ceste – diaľnici a odchádzajú zhruba každých 10-15 minút počas dňa a každých 30 minút vo večerných hodinách. Zastávky sú rozmiestnené zhruba po 500m a väčšina je vybavená elektrickými tabuľami, ktoré by mali informovať o jednotlivých linkách. Tabule sme videli, ale priznám sa, že si nepamätám jedinú, ktorá by fungovala . Zastavovanie funguje vyslovene iba na zvukový signál – pípnutie, alebo zamávanie rukou, ak chce človek nastúpiť. Ak však nestihnete pípnuť pred vystúpením, osobne by som povedala, že sa nič nedeje – autobus bude mať ďalšiu zastávku približne o 500m – hold sa trošku prejdete – ale keďže nie ste Talian, to určite zvládnete . A aby sa týmto dvom linkám nezamotala hlava, dopravu a zachádzky do menších dediniek zabezpečujú linky s číselným označením 1 až 16. Avšak cestovať verejnou dopravou chce riadnu dávku odvahy a kto dodnes nadával na MHD v Bratislave alebo inom väčšom meste – po tomto zážitku bude ten najšťastnejší človek, ak si bude môcť sadnúť do trolejbusu a električky bude za ich pohodlnosť velebiť.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára